Ako pri pohľade na starý nábytok rozlíšiť starožitnosť od starožitnosti a od neskoršieho štylizovaného nábytku? Je ľahké nechať sa oklamať na blšom trhu aj v stacionárnom obchode so starožitnosťami. Ťažko sa brániť zručnému podvodníkovi, ktorý ako neoceniteľný starožitný nábytok ponúka vydarené falzifikáty a stredne cenné starožitnosti. Niekoľko jednoduchých tipov nám však pomôže rozoznať neskoršie napodobeniny od naozaj starého nábytku.
Najdôležitejším a najúčinnejším nástrojom na úspešné odlíšenie autentického starého nábytku (starožitností) od neskorších kópií či napodobenín je znalosť dejín úžitkového umenia.Kto teda rozmýšľa nad starým nábytkom (starožitnosťou alebo aj cennejšou starožitnosťou), mal by siahnuť po literatúre na danú tému. Oplatí sa navštíviť aj múzeá a výstavy, navštíviť starožitníctvo a porozprávať sa s odborníkmi na túto tému, a to aj online – na internetových fórach venovaných starému nábytku, starožitnostiam a starožitnostiam. Znalosť starožitností umožňuje presne prečítať detaily štruktúry a vzhľadu nábytku, ktoré poskytujú základné a všeobecne dostatočné poznatky o nábytku neznámej alebo neistej proveniencie.
Ak sú naše znalosti o starožitnostiach a starožitnostiach skromné a máme v úmysle kúpiť skutočne drahý predmet alebo starožitnosti, ktoré si vyžadujú komplexnú renováciu, neváhajte využiť pomoc odborníka - napr. skúsený reštaurátor nábytku.
Starý nábytok: starožitnosti, starožitnosti alebo štylizovaný nábytok?
Aby sme zistili, či v konkrétnom prípade ide o starožitnosť alebo neskoršiu napodobeninu, mali by sme analyzovať štruktúru nábytku.Čím menej aktuálny, tým je pravdepodobnejšie, že objekt, ktorý vás zaujíma, je skutočne starý.
Pozrieme sa najmä na neviditeľné časti nábytku. Boli starostlivo dokončené, alebo boli opracované dosť hrubo? V originálnych starožitnostiach nájdeme na zadnej strane šatníka či komody, ako aj na dne, dokonca dosky nie celkom ošúpané a neohobľované, s vyčnievajúcimi úlomkami. V neskorších kópiách a štylizovanom nábytku, vzhľadom na rozšírené používanie stolárskych strojov po viac ako sto rokov, budú tieto diely určite dôkladnejšie pripravené a predovšetkým vyrobené z hladkého hobľovaného dreva.
Pokiaľ ide o operadlá a dná nábytku a dná zásuviek - tiež sa oplatí skontrolovať, či neboli vyrobené z jednotnej tenkej dosky, čo by svedčilo o rodnom liste z konca 19. storočia - alebo z dosiek spojených perom a drážkou alebo kazetových panelov (s malým dreveným panelom uzavretým v ráme vyrobenom z hrubších dosiek), ako to bolo pred storočiami.
Pozri tiež:
Ako investovať do starožitností, aby ste získali a nestratili?>>
Starožitný nábytok a starožitnosti na renováciu. Čo sa oplatí kúpiť, čo nie?>>
Starožitnosti na renováciu: látky, porcelán, taniere a iné. Čo sa oplatí kúpiť, čo nie?>>
Či už máme dočinenia so starým kusom nábytku alebo s nábytkom, ktorý je mladší ako podľa názoru predajcu, presvedčí nás aj spôsob spojenia jednotlivých prvkov do celku. Do druhej štvrtiny 19. storočia sa tzv tesárske spoje, ako je čap, rovný zámok alebo rybina. Aby sa konštrukcii dodala požadovaná tuhosť, bol nábytok tiež klinovaný (kužeľovými, ručne hobľovanými hmoždinkami) a klinovaný. Klince sa používali zriedka, a ak áno, boli v tom čase jediné dostupné, t.j. ručne kované jemné klince, ku koncu sa zužujúce, zvyčajne štvoruholníkového prierezu.
Starožitnosti a starožitnosti: typické poškodenie starožitného nábytku
Originálne starožitnosti, na rozdiel od štylizovaného nábytku s krátkou históriou, musia niesť aj stopy plynutia času. Ide o rôzne druhy poškodení a defektov, tiež o viac či menej viditeľné opravy, ale aj náznaky úprav a premien. Týmito poslednými sú napríklad premaľovanie, doplnenie dyhy a v dyhovanom nábytku - diery po klincoch viditeľné zospodu, čo naznačuje, že niekto kedysi vymenil čalúnenie. Tieto druhy stôp plynutia času sú viditeľné aj na starožitnom nábytku, ktorý bol v našich časoch zrenovovaný.
Starý nábytok sa tiež vyznačuje matnosťou, odreninami a znečistením od leštidla, ako aj stopami po zaplavení (napr. atramentová škvrna na doske stola alebo v zásuvke komody) a dierami po škodcoch dreva. To posledné by v nás malo vzbudzovať zvláštnu ostražitosť – činnosť podkôrneho hmyzu či klepačov, aj keď pred rokmi zastavená, môže mať za následok veľmi vážne oslabenie štruktúry dreva. Dôležité je, že len niekoľko charakteristických otvorov viditeľných na povrchu nábytku môže byť otvormi vedúcimi do chodieb tiahnucich sa na metre.Neverme teda slovám nepoctivých predajcov, uisťujúcich, že "je to len pár dier" .
O skutočne dlhej histórii nábytku predávaného na trhu so starožitnosťami a blšom trhu svedčia aj rôzne druhy značiek, ktoré tesár zámerne zanechal. Ide okrem iného o o podpisy, firemné nálepky, ale aj technické označenia (tzv. montážne značky) - označenia robené ceruzkou alebo dlátom označujúce spôsob alebo postupnosť skladania jednotlivých častí nábytku - a papier, v starých časoch niekedy používaný na výplň medzery v nábytku. Pri predmetoch neistej proveniencie sa oplatí hľadať takéto stopy histórie; je však dôležité si uvedomiť, že pre falšovateľa je celkom ľahké ich napodobniť.
Ako vystaviť starožitnosti v malom byte? Pozrite si fotky!
Starožitný nábytok môže úspešne ozdobiť aj malý byt. Zistite!
Starožitnosti a štylizovaný nábytok - ako ich rozlíšiť
Zo všetkých starožitností – naozaj starého nábytku – je najťažšie rozoznať autentický barokový nábytok. Ide o najstaršie predmety, ktoré sú na trhu antikvariátov ešte pomerne široko dostupné; renesančné alebo gotické predmety sa objavujú náhodne a za veľmi vysoké ceny. V prípade nábytku vyrobeného v 17. storočí alebo skôr si nikdy nemôžete byť stopercentne istí, ktorá časť látky je originál a ktorá časť je doplnkom alebo prepracovaním z 19. storočia. Záujem o minulosť, prebudený romantickým svetonázorom, spôsobil, že veľa ťažko poškodený ranobarokový nábytok sa zrenovoval a skromný nábytok sa bohato vyzdobil, aby sa dal predať za vysokú cenu milovníkom starých vecí.
Tento druh kombinovaného nábytku na trhu so starožitnosťami by v dnešnej dobe nemal mať vysoké ceny – ak by kupujúci aj odborníci dokázali správne posúdiť jeho stupeň pravosti. Ak je však technika výroby celku zo 17. storočia a nie z 19. storočia (napr.kliny a kolíky namiesto klincov), čo je bežné pri 200-ročných falzifikátoch renesančného či barokového nábytku, je naozaj veľmi, veľmi ťažké rozpoznať falzifikát. Aj múzejníci s tým majú problém.
Starožitný barokový a neobarokový nábytok - aký je rozdiel?
Nie je ťažké rozlíšiť barokový nábytok od neobarokového a eklektického nábytku s neobarokovými prvkami. V tomto type historizujúceho štylizovaného nábytku, vyrobeného v 2. pol V 19. storočí môžeme vidieť početné technické riešenia, ktoré si spájame s nábytkom 20. storočia, ako je preglejka (napr. v zadnej časti nábytku) alebo pánty dosť modernej konštrukcie (nie kované, ale liate). Laik možno nerozozná rozdiel medzi originálom a dobre pripraveným falzifikátom, pretože si to vyžaduje dôkladnú znalosť stolárskych techník a histórie ornamentu, keďže diabol sa skrýva v detailoch – ako v konštrukcii, tak aj vo výzdobe. Na odlíšenie štylizovaného kusu nábytku (napr. neobaroková skriňa, písací stôl alebo šatník) od barokového stačí základná znalosť histórie nábytkárskeho priemyslu.
Starožitný nábytok v štýle Ľudovíta XIV., XV., XVI. - ako spoznať originál?
Medzi nábytkom v starých štýloch môžu mnohé ťažkosti spôsobiť tie v duchu Ľudovíta XIV. a Ľudovíta XV. a Ľudovíta XVI. - vyrobené v 17. a 18. storočí, ale kopírované a napodobňované aj v nasledujúcich storočiach. dnes. V ich prípade sa oplatí dbať na precíznosť drevorezby či odliatkov. V nábytku zo 17. a 18. storočia, ktorý sa dostal na poľský trh, to akosi nebude najvyššie – a to preto, že naozaj dobré projekty z tohto obdobia sú pre naše vrecká drahé. Veľmi precízne spracovanie dokáže, že máme do činenia s vynikajúcou kópiou z 19. storočia, ktorá nepochybne stojí za povšimnutie v kontexte dekorácie interiéru, ale nie kapitálovej investície.
Moderné kópie a napodobeniny nábytku v štýle Ľudovíta XIV., XV. a XVI. sa tiež zvyčajne vyznačujú nízkou kvalitou detailu (glamour štýl nám pripomínal najmä kreslá, stoličky a stolíky odkazujúce na túto poetiku).Tu však vek nábytku prezradí stav zachovania drevenej konštrukcie a čalúnenia najmä zo spodnej strany. Neváhajme sa tam pozrieť! U staršieho nábytku môžeme vidieť podmaľbu vyplývajúcu z úspor starých majstrov, možno aj stopy po premaľovaní konštrukcie a výmene čalúnenia. Nové už podobné stopy plynutia času neponesú.
Starožitný nábytok v štýle biedermeier - ako spoznať originály?
Problémy v rozpoznávaní autentických starožitností spôsobuje aj biedermeierovský nábytok. Ich pôvodné podoby zo začiatku 19. storočia sa v provinčnom nábytkárstve zachovali takmer celé storočie. Na druhej strane od konca 19. storočia až do 2. svetovej vojny sa v menších i väčších nemeckých továrňach vyrábali kópie starého nábytku. Ako teda spoznať originálny biedermeierovský nábytok? V prvom rade si treba dať pozor na dyhu – dyhu. V druhom pol V 19. storočí a neskôr sa používali mechanicky získavané dyhy, tenké, nie hrubšie ako milimeter.Skoršie - oveľa hrubšie, rezané ručne, preto 2 alebo 3 milimetre hrubé. O značnom veku nábytku - tentoraz kvôli povahe lepidla, nie dyhy - svedčia aj rôzne druhy pľuzgierov a prasklín.
Spoznajte secesný štýl – pozrite si video a fotky
Secesia, jeden z najmladších historických štýlov v nábytku, si neustále získava nových milovníkov. Zistite prečo.
Fotogalérie: starožitnosti
Ako rozlíšiť starožitnosti. Hodí sa starožitný nábytok do každého interiéru? Zobraziť fotky
