Michał Piernikowski, riaditeľ Łódź Design Festivalu, počas otvorenia minuloročného ročníka.
Rozprávame sa s Michałom Piernikowskim, riaditeľom Łódź Design Festivalu, o zmenách, ktorými prechádza súčasný dizajn a o mieste a význame predmetov v našom živote. Tohtoročná edícia pod heslom Re:generacja štartuje 12. mája.
Zariaďujeme: Plast sa zdal ako zjavenie, keď bol vynájdený
Michał Piernikowski: Plast, alebo skôr plast, bol a je úžasný! Toto je vynález, ktorý podľa mňa spôsobil revolúciu v našich životoch.Vďaka ľahkosti tvarovania a lacnosti výroby zlepšil kvalitu života mnohých ľudí. Na druhej strane, moment, keď sme sa namiesto vytvárania odolných, dlhotrvajúcich a rozumne používaných predmetov zamerali na jednorazové alebo sériu predmetov, ktoré možno po roku používania často vyhodiť, zmenil plasty zo spojenca na nepriateľa. Problémom nie je materiál, ale spôsob, akým ho používame. V tejto súvislosti sa zdá zrejmé, že jediným správnym smerom, ktorým by sa dizajnéri a výrobcovia mali vydať, je obehové hospodárstvo. Núti evolúciu uvažovania o navrhovaní objektu v duchu konceptu „od kolísky po kolísku“, ktorý hovorí, že najlepšie sú predmety navrhnuté a testované s plným vedomím životného cyklu produktu. Vytvorené za predpokladu, že sa v najlepšom prípade vrátia ako zdroj, ktorý následne umožní navrhnúť niečo nanovo – takto sa životný cyklus pôvodného produktu skončí zrodom nového, t.j. začiatok ďalšieho cyklu.
Odporúčaný článok:
Pozývame vás na Łódź Design Festival 2022 - 16. ročník ŁDF v máji!Organizujeme: Aké trendy vidíte v dizajne, ktorý sa týka každodenného života a súkromných priestorov?
M.P.: Samozrejme, všetci vidíme, že rola dizajnéra sa rokmi zmenila. Dizajnéri navrhujú nielen predmety, ale aj služby a procesy. Tohtoročný ročník festivalu s mottom Re:generacja sa dotýka svetových trendov – taký je takzvaný regeneratívny dizajn. Som presvedčený, že sa to premietne aj do tvorby najmladšej generácie dizajnérov, a teda – z dlhodobého hľadiska – pretaví do toho, čím sa čoskoro obklopíme a ako to využijeme. Pre mňa osobne sú neskutočne zaujímavé pokusy najmladšej generácie ocitnúť sa v „novom“ svete tým, že si navrhnú nejaké rituály. Ide o veľmi silný trend – pozorujeme ho aj v rámci súťaže make me!, do ktorej každoročne vyberáme mladých nádejných dizajnérov.
Poďme sa zorganizovať: Potreba rituálu v podobe oslavy bežných každodenných činností je fenomén, ktorý sa prejavil najmä na vrchole pandémie
M.P.: Toto je trend, ktorého prvé lastovičky sme spozorovali už oveľa skôr – veľa príkladov takýchto projektov bolo za posledných pár rokov vidieť na festivaloch a dizajnérskych týždňoch po celej Európe. Vo veľkom však tieto trendy naplno zarezonovali až počas pandémie, najmä medzi najmladšími dizajnérmi. Mladí dizajnéri navrhujú svoje malé rituály tak, aby dali zmysel svojim vlastným zážitkom, bežným činnostiam, aby ich lepšie a plnohodnotnejšie prežívali. Samotný rituál zároveň chápu trochu inak ako ich predchodcovia – ako silu zvyku, silu opakovania. Súčasné rituály slúžia predovšetkým na formovanie seba samého a okolia. Žijeme vo svete, kde sa získavanie určitých vecí, ktoré si donedávna v dejinách ľudstva vyžadovalo značné úsilie, stalo prekvapivo jednoduchým.Všetko, čo je potrebné pre každodenné fungovanie, je dnes ľahko dostupné. Okrem iného aj preto „ritualizujeme“, vraciame sa k pôvodnému zmyslu základných činností. Znovu objavujeme potešenie, ktoré môžeme získať z dobrovoľného úsilia – z jednoduchých, dokonca triviálnych činností. Z toho, že sa o seba staráme, že sa staráme o dom, že nežijeme len v rytme práce. Dospeli sme k záveru, ktorý je jasne vidieť už na najmladšej generácii, že nie nevyhnutne práca určuje zmysel nášho života. V domácich aktivitách sme rovnako doma, ale chceme, aby boli pre nás istým spôsobom rovnako zmysluplné – preto tá rituálnosť. Uvediem konkrétny príklad, ktorý je všetkým známy. Je známe, že počas pandémie výrazne vzrástol predaj zariadení na výrobu chleba – je to jedna z tých zručností, ktorá ožila a prekvitala. Pečenie a starostlivosť o kuchyňu je teraz jednoducho v móde. No pre nás, ako pozorovateľov súčasnosti a tvorcov festivalu, je najdôležitejší fakt, že v týchto aktivitách hľadáme nielen uspokojenie základnej potreby jedla, ale aj spôsob, ako dať zmysel.Nakupujeme predmety, v ktorých budeme chlieb piecť, pričom si sami vyberáme, či pôjde o vysoko technické riešenia - ktoré vám umožnia hodiť ingrediencie do stroja a čoskoro vybrať voňavý bochník - alebo či nájdeme jedinečný pre my - hlinená nádoba, ktorej forma odkazuje na tradíciu pečenia chleba.
Aranžujeme: Štylizované?
M.P.: To nie je práve styling. Pohybujeme sa tu v rámci javov, ktoré stále neviem jednoznačne definovať, pretože často v obálke tradičných činností nesú úplne nové významy. Jedno je isté – veľmi intenzívne ich hľadáme. A spôsob, akým používame predmety, sa teraz stal vyhlásením. Nie je, samozrejme, novinkou, že objekty sú navrhnuté tak, aby nás definovali. Vždy to tak bolo. Vybrali sme si predsa tieto a nie iné autá nielen preto, že nás najrýchlejšie, najbezpečnejšie a najpohodlnejšie dokázali prepraviť z bodu A do bodu B. Tieto autá mali o nás niečo povedať – dizajn vždy slúžil na stavbu vlastný obraz kupujúceho.Myslím, že na tom nie je nič zlé. Môžeme to nazvať konzumom, ale tiež jednoducho priznať, že predmety sú pre nás dôležité – pripútavame sa k nim, s niektorými zaobchádzame veľmi vážne. Veľmi sa mi páči kniha Jazyk vecí od Deyana Sudjica, riaditeľa Design Museum v Londýne. Upozorňuje, že naša láska k predmetom a to, že sa k nim správame ako k predĺženiu nás samých, je často vnímaná ako niečo veľmi negatívne. Zároveň zabúdame, že tá istá vlastnosť sa môže stať našou silnou stránkou za predpokladu, že – namiesto nutkavého konzumovania – začneme predmety rešpektovať. Každý z nás má v sebe tento potenciál! Každý má určite nejaký kus oblečenia alebo šálku, ktorá je natoľko opotrebovaná, že by stálo za to sa jej zbaviť. Ale stále to chceme využívať, stále si to chceme užívať. A práve tento prístup k samotnému životu a používaniu predmetov sa stáva podľa mňa dôležitým ako smerovanie do budúcnosti. Umožňuje vám viac si vážiť predmety a používať ich vedomejším spôsobom.Veď si ich kupujeme aj za to, čo bolo spomenuté, na vyjadrenie. Preto rozhodnutie o tom, ako vyzerá naša kuchyňa a ako sa rozhodneme piecť chlieb, hovorí o tom, ako sa vidíme a chceme byť vnímaní - vždy pridávame významovú hodnotu funkcii predmetov, ktoré kupujeme.
Zabezpečujeme: Objekt ako manifest?
M.P.: Presne tak. Iste, najlepšie je tento postoj vidieť na najmladšej generácii. Ale aj ľudia zo starších generácií si vyberajú a nakupujú čoraz uvedomelejšie. Rozhodnutie, či budeme mať hlinený hrniec na pečenie chleba alebo radšej supernovu, technologicky vyspelé zariadenie, je rozhodnutím, ktoré hovorí viac o nás, o našej identite, ako o samotnom fungovaní takýchto predmetov.
Zariaďujeme: Čoraz častejšie mladí ľudia pri rozhodovaní o kúpe bytu hľadajú niečo mimo štandardnej developerskej ponuky
M.Otázka: Áno, a podľa mňa je to dobrý smer zmeny z niekoľkých dôvodov. Keď príde na to, ako naše byty vyzerali a fungovali v posledných rokoch, jasne vidíme, že sa na seba akosi neskutočne podobali. Mali v úmysle svojich majiteľov a často aj dizajnérov vyzerať na Instagrame krásne a predovšetkým sa pekne odfotiť. A teraz si opäť začíname všímať a oceňovať iné aspekty bytových interiérov. Tu podľa môjho názoru zohrala významnú úlohu pandémia, čo potvrdil aj výskum, ktorý sme realizovali v minulom roku a ktorého výsledkom je publikácia s názvom „Kvalita života doma počas pandémie“. Ide o projekt, na ktorom sme spolupracovali s Joannou Jurgovou – výskumníčkou, ktorá analyzuje fungovanie ľudských zmyslov a vytvára dizajnové riešenia pre nadmerne stimulovaných používateľov. Zároveň sa zaoberá aj vplyvom izolácie a pocitu bezpečia v pozemských aj mimozemských podmienkach. Joanna poukazuje na to, že naše apartmány ako insta-friendly boli doteraz zamerané predovšetkým na zrak.Ba čo viac, dokonca aj jediný zohľadňovaný zmysel bol často, ako dokazuje výskumník, liečený povrchne. Uvediem príklad, ktorý citovala Joanna: vraciame sa z dovolenky v trópoch, kde sme videli nádherné farby stien a hneď sme sa rozhodli zmeniť náš dom – premaľovaním. Naším cieľom je preniesť miestnu „klímu“ do domácich interiérov reprodukovaním farieb, ktoré nás potešili na dovolenke. Úplne však zabúdame, že v trópoch slnko dopadá pod iným uhlom. Z tohto dôvodu bude rovnaká farba v našich apartmánoch vyzerať inak ako v inej zemepisnej šírke. Takže, ako sa ukazuje, ani myslenie len pomocou zraku nebolo úplne úplné. Náš výskum ukázal, že nedávno sme prvýkrát po dlhej dobe alebo vôbec po prvý raz zažili, že byty zapáchajú a majú kvalitu zvuku: počuli sme zvuky od susedov alebo z ulice, alebo sme si uvedomili napr. , že interiéry majú mimoriadne zlú akustiku.V mikrokozme našich bytov sme začali plnšie a hlbšie prežívať aj hmatové kvality – to, že predmety, na ktorých sedíme, majú určitú mäkkosť a tie, ktorých sa dotýkame, textúru atď. V dôsledku toho náš výskum ukazuje, že sme výrazne obohatili naše myslenie o interiérovom dizajne.
Zariaďujeme: Dom budúcnosti ako impérium všetkých zmyslov?
M.P.: Veľmi pekný pojem - ríša zmyslov. presne tak. Práve v týchto pojmoch sa my, zhromaždení na Łódź Design Festival, zamýšľame nad vývojom bytových interiérov v blízkej budúcnosti.