Do 15:00 som úradníčka, potom som remeselník a cez víkendy manželka, hovorí Ania z dielne Domowa Rękodzielnia. – Rada šijem, ale milujem aj prácu s hlinou a drevom
Moje štúdio vzniklo vďaka followerom, ktorí si prezerali môj instagramový profil @dom_na_przedmiesciach. Ozdoby, ktoré som vyrobila, sa im tak páčili, že chceli mať podobné doma.
Ten storočný stroj bol vždy v mojom dome - šila na ňom mamina mama. A hoci sama mám elektrický stroj, šijem len na tomto storočnom. Možno nie je veľmi praktický, veľkosťou pripomína šatník, no má dušu a vôňu, ktorá mi pripomína teplo rodinného domova.Ako dieťa som z neho šila listy papiera (na lístky alebo kartičky na hranie na obchod), na strednej som ním pretvárala oblečenie a keď sme sa s Tomekom presťahovali do prvého bytu, začala som šiť rôzne dekorácie. Keď bolo naše hniezdo plne vybavené ľanovými srdiečkami, látkami a závesmi, objavilo sa v mojom živote drevo. A tu mi prišla na pomoc kamarátka – Ewa – ktorej talentované ruky sú akýmsi predĺžením skladačky. Ewa načrtáva a následne vystrihuje moje návrhy, ktoré ja následne zdobím rôznymi technikami.
Sila inšpirácie
V mojom ateliéri je veľa drevených krídel a plakiet zdobených citátmi, čipkovanými motívmi alebo len tak vybielených a opotrebovaných. V poslednom čase sa objavujú aj drevené svätyne a prívesky z hliny. Inšpiráciu vidím všade. Obyčajný list, ktorý spadol na drevenú paletu, mi dáva najavo, že tanier s botanickou grafikou bude na starej doske pekne vyzerať.Niekedy však strácam inšpiráciu a vtedy mi ju pomáha nájsť Tomek – povzbudí ma, aby som si prečítal zaujímavú knihu alebo ma vzal k moru. Keď potom ticho sedíme na pláži s nohami zaborenými do piesku, v hlave mi zhasne žiarovka a mám ďalší nápad. A potom si s vďakou pomyslím, aké je dobré mať v živote niekoho, kto je oporou a zdrojom inšpirácie pri mnohých činnostiach, nielen ručných prácach.