Izabela hovorí, že „odieranie“ v Európe jej dávalo odvahu pri rozhodovaní a rozvíjalo svoju fantáziu. Po návrate do Poľska s fantáziou a humorom zariadila domov pre svoju rodinu
Iza okamžite po ukončení štúdia odišla Iza do Londýna. Niekoľko rokov pracovala v starostlivosti o záhradu. Tam sa stretla so svojím budúcim manželom Wojtekom a narodila sa tam ich dcéra. Keď mala Emilka 2 roky a Maks bol na ceste, vrátili sa do Poľska. Bývali blízko svojich rodičov v Trzcianke (Veľkopoľsko), kde si kúpili dom v škrupine. Spočiatku na neho na ňu nezaujala, ale keď videla jeho potenciál v podobe veľkého otvoreného priestoru v prízemí, zmenila názor. Urobili iba niekoľko drobných opráv a po niekoľkých mesiacoch bol dom pripravený. Iza vždy zbierala veci pre svoje budúce bývanie, kupovala doplnky a drobnosti. Dnes sa pri týchto nákupoch smeje, pretože väčšina z nich je buď stratená, alebo jednoducho už nie ako ona.
Konečne doma
Hosteska tvrdí, že jej obľúbený štýl je škandi, má mäkké miesto pre omšelé elegancie a miluje farby. Steny v jej dome v hrsti mušlí (Dulux) sú neutrálne, poskytujú zázemie pre nábytok a doplnky. Vďaka tomu je jej domov jasnejší a väčší. Okamžite mali nábytok, pretože väčšinu z nich doviezli z Londýna. Zhromaždilo sa ich niekoľko rokov a trvala na tom, aby ich vzali do Poľska. Každý mal príbeh, bol pre ňu neoceniteľný. Niektorí dostali od priateľov, iní kúpili v tzv charitatívne obchody alebo obchody s použitým tovarom, zatiaľ čo iné sú jednoducho výstavy z londýnskych ulíc. Po bývaní v Trzcianke Iza neprešiel nadšením pre hľadanie zaujímavých vecí domov. Objavila blšie trhy vo Wieluńi a Piłe a ojazdených predajniach nábytku v Czarnkowe a Mirosławiec. Miluje zmenu, takže má vždy nápad na nový starý nábytok, ktorý sa z času na čas doviezol. Mnohé z nich si vyžadujú renováciu, takže sme ich s manželom začali sami renovovať. Nielen to, že im dáva veľkú radosť, nemusia hľadať tesára a platiť za službu veľa.