Jelša sivá 'Laciniata' je opadavý strom z čeľade brezovité (Betulaceae). Táto odroda bola nájdená v mnohých prírodných lokalitách vo Švédsku a Fínsku. Jej prvý popis pochádza z roku 1830 z ríšskej publikácie a odroda bola uvedená na trh okolo roku 1750.
Jelša sivá 'Laciniata'
Jelša sivá 'Lacinata' je malý, pomaly rastúci strom, často silne rozvetvený od päty kmeňa, dorastajúci do výšky 10 m, so široko kužeľovou, pyramídovou alebo nepravidelnou korunou a hladkou, jaseňo- sivá kôra.Mladé výhonky a puky sú šedo chlpaté. Listy rastú na skrútených výhonkoch. Listy sú jednotlivé, 5-10 cm dlhé, holé, na vrchu zelené, na spodnej strane modrasté, sivasté až chlpaté. Charakteristickým znakom odrody jelše čiernej 'Lancinata' je tvar listových čepelí - sú silne, hlboko vykrojené (až do polovice listu), rozdelené do úzkych, zahrotených chlopní. Listy zostávajú na jeseň zelené alebo hnedé a v zime opadávajú.
Jelša sivá 'Laciniata' je jednodomá rastlina. Vetrom opeľované samčie kvety sú zhromaždené v dlhých, previsnutých jahniach. Na stromoch sa tvoria už v lete predchádzajúceho roka a na výhonkoch zostávajú v zime. Samičie kvety nemajú periant a zhromažďujú sa v malých kužeľovitých kvetenstvách - vyvýšených jahniat. Jelša sivá 'Lacinata' kvitne v marci alebo začiatkom apríla, zvyčajne ešte predtým, ako sa rozvinú listy. Rastlina po opelení a oplodnení nasadí semená – malé sploštené oriešky, ktoré sú umiestnené v elipsoidných, kužeľovitých asi 1,5 cm dlhých vrastencoch, zložených z početných, drevnatých šupín.Zostávajú dlho na osi kvetenstva a zostávajú na strome, zhromaždené v malých zhlukoch po 3-8 kusoch, niekedy až do jari.
Jelša sivá 'Laciniata', podobne ako ostatné stromy tohto rodu, vytvára na koreňoch uzlovité výrastky spôsobené prítomnosťou dusíkatých baktérií, ktoré koexistujú s rastlinou (viažu voľný dusík zo vzduchu). Z tohto dôvodu má jelša nízke nároky na pôdu a dobre rastie aj na neúrodných pôdach, pričom ich silne prihnojuje (navyše aj kvôli bohatému opadu listov). Dokonale rastie aj na vlhkých miestach, na rašelinových a bažinatých pôdach, ako aj na brehoch vodných nádrží, potokov a riek. Tento strom si poradí aj so suchšími lokalitami, ale v takýchto podmienkach bude jeho rast ešte pomalší a nakoniec rastlina dosiahne menšie veľkosti a vytvorí nízke kríky.
Jelša sivá 'Laciniata' rastie na slnečných miestach alebo v svetlom polotieni. V poľských klimatických podmienkach je tento strom úplne odolný voči mrazu.Zóna otužilosti 3. Okrem toho je jelša sivá odolná voči znečisteniu ovzdušia prachom a výparmi. Nie je náročný ani vo vzťahu k pH substrátu a dobre si poradí s mierne kyslými aj mierne zásaditými pôdami.kríkmi a rastlinami. Uplatnenie nájde ako vo veľkých domácich záhradách, tak aj vo verejnej či sídliskovej zeleni a v parkoch a pre svoju vysokú odolnosť voči znečisteniu ovzdušia sa výborne hodí na výsadbu vo veľkých mestách a priemyselných oblastiach. Jelša sivá 'Laciniata' sa môže množiť iba vegetatívne, koreňovými výmladkami.
| Pozícia | slnečno |
|---|---|
| Vlhkosť pôdy | stredne vlhké |
| Okrasná rastlina s | listy/ihličie |
| Vlhkosť pôdy | vlhký |
| Pozícia | pol tiene |
| Dátum kvetu | III - IV |
| Evergreen | Nie |
| Kategória | Opadavé stromy |
| Výška | 6m - 10m |
| Polievanie | malý |
| Farba listov/ihličia | zelená |
| Plátok | široký kužeľ |
| Farba kvetov | žltohnedá |